Od Meisterschale až do tretej ligy

Po 118 rokoch prvýkrát tretia liga. Tradičný nemecký klub 1. FC Kaiserslautern sa 20 rokov po zisku titulu v Bundeslige ocitol v tretej lige. V sezóne 1997/98 senzačne vyhrali titul z pozície nováčika.

"Je to jedinečná situácia a neviem, či sa niečo také vo futbale ešte zopakuje," zahlásil po zisku titulu tréner Otto Rehhagel, ktorý o pár rokov neskôr nemenej senzačne doviedol k výhre ME grécku reprezentáciu.

Práve vtedy nastal začiatok konca Lauternu, milióny z Champions League sa investovali do hráčov, ktorí mali to najlepšie už za sebou. Majster sveta Djorkaeff bral 6 miliónov mariek za sezónu, Basler, ktorého vyhodili z Bayernu, bral 5 miliónov mariek a neustále zranený Timm za minútu na ihrisku zarobil viac než Ronaldo.

Lautern sa chcel touto rozšafnosťou priblížiť Bayernu a etablovať medzi elitou Bundesligy, úspechy však neprišli a dva roky po zisku titulu bol Rehhagel prepustený, ako oficiálny dôvod boli uvedené špekulácie o jeho súkromnom živote.

Trénerskí nováčikovia

Predseda predstavenstva Friedrich a šéf dozornej rady Wieschemann chceli za trénera Klausa Toppmöllera, ktorého však nezískali. Ako plán B prezentovali preto trénerských nováčikov Brehmeho a Strumpfa, ktorí sa hneď na začiatku rozvadili s hviezdnym Djorkaeffom. Rozdelenie práce medzi Brehmem a Strumpfom bolo síce jasné, ale problematické. Brehme bol tímový šéf a robil zostavy na zápasy, Strumf viedol tréning a vykonával prácu v úzadí. Strumf, ktorý celý týždeň s hráčmi trénoval a videl, kto ako pracuje, nemohol tým pádom hráčov na konci týždňa odmeniť miestom v základnej zostave. Problém bol i v tom, že obaja tréneri nemali dostatočný rešpekt a hráči ich ešte stále považovali iba za spoluhráčov. Brehme nemal dostatočné vodcovské kvality a v kabíne o ňom kolovali vtipy. Brehme ani Strumpf na lavičke Lauternu dlho nevydržali.

Kritika sa znášala na predsedu predstavenstva Friedricha, ktorý spolupracoval veľmi úzko s agentúrou Rogon, ktorej vyplácal vysoké provízie. Hovorilo sa taktiež, že Rogon ovplyvňuje prestupovú politiku klubu. Brankár Andreas Reinke v jednom z rozhovorov raz popísal, že hráči, ktorí sú zastupovaní Rogonom presviedčali ostatných hráčov, aby prešli k Rogonu, pokiaľ si chcú za Lautern zahrať. Jedným z týchto hráčov bol i Mario Basler, ktorý je švagor konateľa Rogonu Rogera Wittmanna.

Kríza vo vedení vyvrcholila, keď Wieschemann v tradičnej nedeľnej relácii Doppelpass vyhlásil, že za Friedricha už majú náhradu. Wieschemann taktiež priviedol naspäť Sforzu, ktorý stál Lautern dokopy 7 miliónov. To sa udialo už v dobe, keď mal Lautern problémy s financiami a Wieschemann to navyše urobil bez toho, aby sa opýtal dozornej rady. Wieschemann bol následne odvolaný a Friedrich to pred koncom kontraktu vzdal.

Jäggi a jeho sanácia

V roku 2002 nahradil Wieschemanna s Friedrichom úspešný švajčiarsky podnikateľ René C. Jäggi. Jäggi bol už pred Lauternom prezident v FC Basel, kam prišiel za zlých športových i finančných podmienok a v rozmedzí 5 rokov sa mu z Baselu podarilo urobiť klub, ktorý sa prvýkrát v histórii dostal do Champions League a získal prvý ligový titul po 22 rokoch. Basel sa taktiež presťahoval do nového a moderného štadióna a Jäggi zohnal vďaka dobrým kontaktom v Japonsku i titulného sponzora Toyota.

Za jeho príchodu bol Lautern zadlžený a rekonštrukcia štadióna kvôli MS 2006 prinášala ďalšie veľké výdavky, Jäggi chcel štadión čo najskôr predať mestu. Jäggi si nechal preveriť kroky svojich predchodcov a objavil nezdanené platby za osobné práva hráčov ako Strasser, Taribo West, Lincoln alebo Sforza na zahraničné kontá. Friedrich bol odsúdený na dva roky a Wieschemann dostal vysokú pokutu, obaja si však dodnes myslia, že boli odsúdení neprávom a tvrdia, že Jäggi si zaplatil svedectvá hráčov. Friedrich vyhlásil osobný bankrot, po vypršaní trestu si však našiel novú prácu v spoločnosti Rogon. Zrovna v tej spoločnosti, ktorej kedysi vyplácal vysoké provízie. Jäggi predal štadión, vďaka čomu sa Lautern zachránil od bankrotu a za kalendárny rok 2003 bol klub v pluse. Práve rekonštrukcia štadiónu sa považuje za veľmi zlý krok, klub na tom nebol dostatočne dobre, aby si to mohol dovoliť a rekonštrukcia zhltla asi 80 miliónov.

Jäggi a jeho tréneri

Za 4 roky vymenil Jäggi štyroch trénerov, k tomu okolo 70 prestupov, z čoho boli takmer všetko prešľapy. Hráčov, ktorí predvádzali dobré výkony, naopak nechal Jäggi ísť. Tréner Eric Gerets klub v roku 2003 zachránil v Bundeslige, a to napriek odpočtu bodov od DFL. Gerets sa opäť snažil získať hviezdnych hráčov miesto kvality. Po spoločnom zápase trebárs presvedčil na prestup do Lauternu Steffena Freunda. Káder s hráčmi zo 17 krajín nefungoval, žiaden z predošlých trénerov FCK nemal tak zlú bodovú a prestupovú bilanciu, napriek tomu mal Gerets v Lauterne kultový status.

Po Geretsovi prišiel Jara, ten získal iba nemecky hovoriacich hráčov, klub zachránil pred pádom do druhej ligy a snažil sa vybudovať stabilný káder. Nesadol si však s fanúšikmi.

Jara bol od prvých dní neobľúbený. Bol to Rakušák a nebol obľúbený a preto si mohol dovoliť menej chýb než Gerets. Stačí si spomenuť na zápasy, kde vytvoril skvelú sériu a v prvom neúspešnom zápase bol vypískaný," spomína si Jäggi.

Problémy vyvrcholili, keď sa po zranení vrátil Sforza, ktorý s trénerovým defenzívnym štýlom nebol spokojný a s Jarom sa nezhodol. Jara tvrdil, že ho Sforza chcel vyštvať a napriek ponuke na predĺženie zmluvy odstúpil.

Následne prišiel Hitzfeldov bývalý asistent Henke, ktorého Jäggimu odporučili Hoeness, Hitzfeld a Beckenbauer. Henke bol považovaný za najlepšieho 'trénera číslo 2' v lige a prišiel s vedeckými metódami tréningu. Tím však hral zle a padol do boja o záchranu. V stredobode pozornosti stál opäť Sforza, ktorý si dohodol rozhovor s Jäggim a povedal mu, že Henke pre tím nie je akceptovateľný a navrhol sám seba za nového trénera.

Nasledoval príchod Wolfganga Wolfa a opäť bola na stole len jedna téma: Sforza. Wolf súhlasil s prebratím pozície trénera len v prípade, že Sforza už nebude hráčom Lauternu. Pod Wolfom nakoniec Lautern spadol do druhej Bundesligy.

Jäggi za sebou zanechal klub, ktorý bol síce zachránený od bankrotu, ale bez finančných možností a v druhej lige.

2. Bundesliga

Novým predsedom predstavenstva po odchode Jäggiho sa stal Erwin Göbel, ktorý však nemal nápady ani finančné možnosti a klub musel kvôli financiám postúpiť. Sedem kôl pred koncom bol tréner Wolf odvolaný, keďže v rozhovore povedal, že považuje boj o postup za ukončený, čím chcel však iba zobrať tlak z hráčov.

Šanca na postup ešte bola, Göbel a nový športový riaditeľ Schjønberg však menovali za trénera dovtedajšieho asistenta Funkela, ktorý nemal kvalitu ani kompetencie. Pričom o post trénera mal záujem Uwe Rapolder.

Schjønberg navyše po sezóne pustil dôležitého hráča Hajnála, ktorý bol pritom pripravený usadiť sa v Lauterne, Schjønberg mu však povedal, že tak či tak nepostúpia a môže odísť.

Na začiatku novej sezóny prišiel nový tréner Kjetil Rekdal, ktorého si priviedol Schjønberg. Rekdal určil za brankársku jednotku Fromlowitza a zosadil z tohto postu Macha, ktorý bol poslaný do Grécka, Fromlowitz však nemal zmluvu a neskôr odišiel zadarmo, čím sa Lautern pripravil o peniaze. Rekdalovu filozofiu v Lauterne nechápal nikto. Lautern sa dostal do bojov o záchranu a vyzeralo to tak, že pádu do tretej ligy sa nebude dať vyhnúť.

Tichá revolúcia

Bývalý úspešný prezident FCK Norbert Thines dal dokopy partiu politikov, podnikateľov a fanúšikov, ktorých cieľ bol zachrániť klub. Exminister Bauckhage mal zapojiť svoje kontakty a zohnať sponzorov, Klaus Toppmöller verejne prejavil záujem pomôcť a tlak verejnosti bol taký veľký, že bol povolaný do dozornej rady. Göbel i Schjønberg boli čiastočne odzbrojení od moci. Bauckhabe a Toppmöller chceli odvolať Rekdala, Göbel a Schjønberg boli proti, Toppmöller však otočil a tiež sa postavil za Rekdala, následne však rezignoval.

Nový športový šéf Fritz Fuchs mal v pláne získať Bundesligou overených hráčov a oni boli pripravení pomôcť, Rekdal však všetkých rad za radom odmietol a chcel si priviesť svojho známeho Nóra Iversena. Rekdal to však popiera. Krátko na to bol odvolaný a zanechal za sebou tím s kondičnými deficitmi. Na jeho miesto prišiel Milan Sasic, ktorý Lautern senzačne zachránil.

V poslednom kole proti Kölnu, ktorý už mal istý postup, vyhral Lautern 3:0 a za hustého dažďa sa spustili oslavy ako po titule. V Lauterne koluje mýtus, že dážď spustil zosnulý Fritz Walter, legenda Lauternu. Dôležití hráči na ceste za záchranou Lauternu boli Stefan Lexa a Marcel Ziemer, ktorým Rekdal nedôveroval.

Kuntz

Partia revolucionárov si už predtým za nového predsedu predstavenstva vybrala Stefana Kuntza, ktorý bol identifikačná osobnosť pre fanúšikov a mala pod ním začať nová éra Lauternu. Kuntz získal nových hráčov, častokrát z lavičiek prvoligistov a nanovo zložený tím dokázal v rozmedzí dvoch rokov dokonca postúpiť. V sezóne 2010/11 bol Lautern opäť prvoligista a Kuntz bol hrdina.

Medzičasom si Kuntz upevnil moc v Lauterne. Chcel si priviesť svojho kamaráta Grünewalta, toho dozorná rada zamietla, Kuntz však postavil dozornú radu do ťažkej situácie a dal im podmienku, že pokiaľ nevezmú Grünewalta, tak odíde.

Ďalšia sezóna znamenala opäť zostup, prestupy sa nepodarili a hráčov ako Lakic alebo Ilicevic sa nepodarilo nahradiť, v zimnej pauze sa ďalšími posilami dovtedy ako tak zohratý káder rozbil a odvetná časť bola pre Lautern katastrofálna, čo nedokázal napraviť ani nový tréner Balakov.

Po zostupe vyzbieral Lautern od svojich fanúšikov 6,5 milióna, peniaze mali byť investované do mládežníckeho centra, tam však dorazila iba časť peňazí, čím sa naštrbila dôvera fanúšikov.

Lautern bol pod Kuntzom opäť zadlžený a po tom, čo sa trikrát po sebe tesne nepodaril postup, Kuntz v roku 2016 odišiel.

Peniaze z fanúšikovskej pôžičky boli preč, a to najmä kvôli zlému hospodáreniu: "Stav je taký, že za posledných 10 rokov si Lautern žil ako bundesligista," hovorí súčasný šéf dozornej rady Patrick Banf.

Vedenie bez športovej kompetencie

Po Kuntzovi nastúpili Michael Klatt a Thomas Gries. Obaja po príchode priznali, že kasa je prázdna. Keby Stuttgart vopred nezaplatil za Zimmera, tak by neboli vyplatené platy. Vtedajší šéf dozornej rady Riesenkampff, ktorý bol taktiež bez športovej kompetencie, odvolal športového riaditeľa, žiaden nový však neprišiel a z núdze túto pozíciu zastáva v súčasnosti Boris Notzon, ktorému sa prestupy tiež zrovna nepodarili, najmä preto, že získal hráčov, ktorí bývajú často zranení. Za športového riaditeľa sa ponúkala pritom legenda Lauternu Briegel, toho však vedenie nepochopiteľne odmietlo.

Z kandidáta na postup sa medzičasom stal kandidát na zostup, tréneri sa často točili a v klube panoval chaos. Tréner Strasser v poslednej druholigovej zimnej príprave tím výborne fyzicky pripravil, v prvom zápase po zimnej prestávke mal však problémy so srdcom a preto musel svoju pozíciu opustiť. Nahradil ho teda Michael Frontzeck, ktorý tím pozdvihol, ale ťažil čiastočne ešte zo Strasserovej prípravy a dôležité zápasy s Aue alebo Dresdenom prehral. Na konci sezóny 2017/18 Lautern pod vedením Frontzecka zostúpil do tretej ligy.

Frontzecka si priviedol nový šéf vedenia Martin Bader, ktorý má s vedením profesionálneho klubu dlhodobé skúsenosti. Je však otázne, či je zrovna on ten správny človek, keďže sa mu nikde moc nedarilo, čo sa dá povedať i o Frontzeckovi, ktorý na lavičke asi už dlho nevydrží. Momentálne sa Lautern nachádza v strede tabuľky tretej ligy a mnohí fanúšikovia si už prajú trénerov koniec.

Pozitívna správa a nádej pre fanúšikov Lauternu však je, že sa na valnom zhromaždení odhlasovala zmena statusu klubu, čím sa uvoľnila možnosť pre vstup investora. To by bola možnosť na vyriešenie finančných problémov, ktoré tento klub už roky trápia.